Niektoré veci sa nerobia preto, že sa oplatia. Robia sa preto, že dávajú zmysel. Keď sa nás niekto spýta, prečo venujeme čas práci s deťmi, prečo organizujeme podujatia pre ľudí, prečo sa snažíme spájať komunitu okolo prírody a včiel, odpoveď nie je jednoduchá ani krátka. Nie je to jeden dôvod. Je to skôr pocit, ktorý sa v nás usadil a ostal.
Začína sa to pri deťoch
Práca s deťmi má zvláštnu silu.
Keď dieťa prvýkrát pochopí, že včela nie je hmyz, ktorého sa treba báť, ale súčasť sveta, bez ktorej by veľa vecí nefungovalo, niečo sa zmení. Nie len v ňom, ale aj v nás.
Nejde o to, aby si zapamätali fakty.
Ide o to, aby si odniesli pocit – že príroda nie je samozrejmosť, že sa o ňu treba starať a že aj malé veci majú význam.
Často vidíme deti, ktoré sa najprv boja priblížiť, no o chvíľu sa pýtajú, chcú vedieť viac, chcú sa dotknúť, pochopiť. A práve v týchto chvíľach si uvedomujeme, že čas, ktorý tomu venujeme, má hlboký zmysel. Nie hneď, ale v budúcnosti.
Komunita nie je slovo, ale ľudia
Podujatia, festivaly a stretnutia pre nás nikdy neboli o programe alebo o tom, koľko ľudí príde.
Sú o tom, že sa ľudia stretnú na jednom mieste a na chvíľu spomalia.
Vidieť rodiny, ktoré spolu trávia čas, deti, ktoré sa smejú, ľudí, ktorí sa dajú do reči s niekým, koho predtým nepoznali – to sú momenty, ktoré sa nedajú naplánovať do harmonogramu. Vznikajú samé.
Komunita sa netvorí nápisom na plagáte.
Vzniká v rozhovoroch, v drobných situáciách, v ochote byť spolu.
Nie všetko musí mať okamžitý výsledok
V dnešnej dobe sa veľa vecí meria rýchlo.
Dosah, čísla, návštevnosť, efekt.
My však veríme, že niektoré veci sa nedajú zmerať hneď.
Ak dieťa odíde z aktivity s tým, že sa bude na prírodu pozerať inak, možno si to uvedomí až o roky.
Ak niekto odíde z podujatia s dobrým pocitom, možno si spomenie práve vtedy, keď bude rozhodovať, ako sa zachovať k svetu okolo seba.
A to je v poriadku.
Prečo v tom pokračujeme
Pokračujeme, lebo veríme, že zmysluplná práca má presah.
Nie do tabuliek, ale do života.
Robíme to preto, lebo nás napĺňa vidieť, že to, čo robíme, má význam pre niekoho iného.
Robíme to preto, lebo chceme, aby deti vyrastali s úctou k prírode.
Robíme to preto, lebo chceme žiť v komunite, kde ľudia držia spolu.
Nie vždy je to jednoduché.
Nie vždy je to viditeľné.
Ale práve preto to robíme.
Na záver
Veci pre druhých nerobíme preto, aby sme boli viditeľní.
Robíme ich preto, lebo veríme, že svet je lepší vtedy, keď sa oň staráme spoločne.
A ak sa nám aspoň občas podarí zanechať dobrý pocit, myšlienku alebo úsmev, potom vieme, že to stálo za to.